dusank

Predvolebná kampaň útočí zo všetkých strán, ako kedysi sa hovorilo v jednom vtipe, človek sa bojí otvoriť aj konzervu.

Dnes cestou z práce ma však zaujalo čosi iné. Bilboardy. Na každom bilboarde sú krásni vyretušovaní fešáci a elegantné dámy. Ale niečo mi to pripomenulo. Nebudem robiť reklamu žiadnej strane, tak radšej nemenujem, ale na jednom bilboarde stojí pár, muž so ženou s pohľadom upreným do diaľky, alebo ak chcete, do budúcnosti. A ja som si spomenul v tej chvíli, keď som videl ten ich výraz v očiach, na starú bankovku zelenej farby v nominálnej hodnote sto korún československých, teda 100.- Kčs.

Poviete si, že čo to má spoločné s bilboardmi. Veľa. Na tej stokorunáčke, presne ju už neviem popísať, stála žena a muž vedľa seba, s pohľadom upreným do diaľky a držali v rukách snop obilia a kosák. Títo dnešní síce stoja s prázdnymi rukami (máme holé ruce, máme holé ruce —tiež pripomienka pre pamätníkov z roku 1989), ale ten zasnený typický budovateľský pohľad.

Je to pohľad na našu budúcnosť? Je to nepodarené retro, alebo nevydarená práca fotografa. Budovateľské pohľady tu už boli a po roku 1989 upadli do nemilosti. Je to pokus o návrat?

Ale na tomto období je niečo pozitívne. V predvolebnom boji sa vyťahujú špinavosti, podpásovky a zúri tvrdý boj a obyčajný národ môže zase chvíľu – raz za štyri roky – kľudne dýchať. A možno práve to chce naznačiť retro pohľad.