V piatok som sa po dlhom čase vzbral so svojou priateľkou do kina. Vravím si, ide jar, tak som si bol pozrieť medveďa Yogiho v 3D. A to som dokonca nebol ani v sále najstarší, možno to bolo tým, že začiatok bol o 20:15 hod. Celkom zábavné, keďže sme tiež vyrastali aj na Yogim. Dialógy boli pre pochopenie i podstatne mladších ročníkov. Cestou z kina všetko prebiehalo podľa očakávania v pohode, len akosi zvuk môjho autíčka sa mi prestával páčiť. A tak v neskorú nočnú hodinu ma prekvapilo, keď skoro bez výstrahy mi za jazdy odpadol zadný tlmič výfuku. Podľa Murphyho si vybral hrozne nevýhodné miesto – v neprehľadnej zákrute, tak chtiac – nechtiac som potiahol pekne krásne až na rovinku. Našťastie bolo po daždi, tak možno, že ani iskry spod auta veľmi nelietali. Zastal som na krajnici, rozsvietil výstražné svetlá, obliekol si oranžovú VPP vestičku, a jal sa vyberať výstražný trojuholník – funglovka, nový eurotrojuholník, ešte v pôvodnom obale.
Tie staré, klasické trojuholníky človek chytil a zdvihol dve ramená do trojuholníka, zacvakol, postavil do podstavca a trojuholník stál. Tak som ja chytil s podobným úmyslom tento novučičký eurotrojuholník, zdvihol dve ramená a ups…. niečo puklo a boli dva kusy. Dcérine konštatovanie, že nie som technický typ a pud sebazáchovy mi hovoril, aby som to druhé rameno nechal na pokoji. Na trojuholníku bola nalepená ešte vo vnútri akási reflexná tkanina, tak tá to ako-tak držala pokope. Drôtené nožičky som opatrne roztiahol… no nesmejte sa, to boli fakt také štyri drôty naspodu, no dobre, tak nebudem používať výraz nožičky, to ako stojan a opatrne som to postavil na cestu za auto. Trojuholník nepravidelného trojuholníkového tvaru držal silou vôle. Vrátil som sa k autku, vytiahol zdvihák a za dodržiavania mimoriadne zvýšenej pozornosti, som auto zdvihol na potrebnej strane na 4 alebo 5 krát, čo som prerušoval pri prejazde áut a kamiónov okolo a ustupoval do bezpečnej vzdialenosti.
Po posvietení mobilným telefónom, až teraz som ocenil jeho prednosti, som pár ťahmi zhodil padnutý tlmič zo silentbloku a hodil do kufra. A nasledoval opačný postup. Odložiť zdvihák, no na mojom aute nie je osvetlenie batožinového priestoru, takže väčšina prác prebiehala za tmy, alebo pri „mobilnom osvetlení“… len som to poukladal vedľa tlmiča do kufra. Šiel po trojuholník… no a pretože zaberal veľa miesta, rozhodol som sa ho teda zmenšiť – poskladať do pôvodného, skladného tvaru. Chytím za ramienka a ups… niečo puklo a bol ďalší kus. Horko-ťažko som mu zložil roztiahnuté nožičky a tri kusy s reflexnou úpravou som vložil do kufra k ostatnému neporiadku. No a konečne naštartoval a so zvukom brblavo dunivým som sa pohol k domovu. Už pred prvou obcou, ku ktorej som prichádzal, som si všimol, že autá, ktoré idú oproti akosi preblikávajú. Že by???? Áno, policajná hliadka. Takže moje riešenie… pri vjazde do dediny vyradená rýchlosť a na voľnobeh, kde sa až dalo…a potom frnk brnk z toho tŕnia… Policajti sa zaoberali tam odstaveným autom, ani zrak nezdvihli na môj „tuningový“ zvuk. Šťastne som prišiel domov a odstavil auto.
Poučenie z tohto príbehu? Moje je veľké – trvale mať v aute funkčné svetlo a keď si kúpim nový trojuholník, tak si ho na nečisto vyskúšam poskladať. Ono po tme to nie je to pravé orechové, zvlášť pri niektorých inovovaných výrobkoch. Cez deň som potom pozeral na obal, bol tam aj návod malými písmenkami, no po tme mi to bolo platné toľko, ako hokejistom nová úžasná hokejová hymna. Prajem teda pekný deň všetkým a hlavne krásnu jar a veľa kilometríkov bez potreby rozkladať trojuholník.
Celá debata | RSS tejto debaty